Jednodňový výlet - výlety z mojej ponuky - výlet prevážne na jeden deň
Všetky výlety
Ponuka zájazdov na celý rok
Všetky zájazdy
Plán zájazdov cestovnej agentúry zajazd-poznavaci.sk a výletov cestovnej agentúry jednodenne-vylety.sk pravidelne vo vašej email schránke
Výlety a zájazdy do vašej mail schránky

realizované zájazdy


Až donekonečna a ešte ďalej 


Zájazd do maďarskej Hortobágy pusty som mala naplánovaný už v roku 2014. Na jar, na 4 dni a s tým, že v cene bolo úplne všetko - doprava, ubytovanie, strava aj vstupy. Tým vyšla cena zájazdu troška vyššie a ja som nezáujem oň pripisovala práve tej jeho cene. Tak som to skúsila tento rok znova. Len na 3 dni a len s dopravou a ubytovaním, plus som tam ešte objednala uvítací obed a v cene bol aj program v pustre. Zájazd som načasovala na jeseň, v čase tiahnutia žeriavov, ktorí sem v tomto období prilietavajú po tisícoch. No ani toto neprilákalo záujemcov o zájazd v takom počte, aký som očakávala. Avšak preto, že návšteva Hortobágy pusty bola jedným z mojich troch cestovateľských snov, rozhodla som sa, že ten zájazd spravím za každú cenu ... a potom už nikdy! 

Ale poznáte to ... nikdy nehovor nikdy ... nakoniec nebol problém ani v načasovaní, ani v cene zájazdu, ale v tom, že do pusty nechodia skoro žiadne slovenské skupiny a nikto o jej čare vlastne ani nevie ! Viem to od sprievodkyne a potvrdil mi to aj ubytovateľ. Občas sa tam objavia slovenské rodiny, no slovenský autobus naozaj len výnimočne. A pritom je to TAKÁ NÁDHERNÁ KRAJINA !!!! Veď čítajte ďalej !

Na cestu sme sa z Bratislavy vybrali skoro ráno, aby sme tam na obed už boli. Ja zvyknutá na to, že plynulá cesta je len po diaľnici a po zídení z nej sa autobus "šuchce" od dediny k dedine, som to očakávala aj tu. Pri Füzesabony sme však z diaľnice zišli na obyčajnú cestu, ktorá sa po niekoľkých kilometroch zmenila doslova na "americkú diaľnicu". Akoby nakreslená podľa pravítka, konca sme jej nedovideli a šofér doslova nemusel po celý čas ani volantom pohnúť. Tehlu na pedál a ide sa. 

Ráz krajiny sa tiež zmenil - kam sme len pozreli, všade nekonečná rovina, občas maštaľ pre voľne sa pasúce stáda zvierat a stromy len popri našej ceste ako vetrolamy. 

Môj sen sa mi splnil - videla som nekonečno! :-) 

Po príchode do mesta Hortobágy sme sa ubytovali a čakal nás uvítací obed. Najprv domáca barackovica (51-ka), nasledovala hrášková polievka, potom obrovská porcia kombinácie tunajších typických jedál - perkeltu zo šedého hovädzieho dobytka a šlambucu, čo je niečo ako granadír, no bez cibule a papriky (obe jedlá varené v kotlíku na ohni) a to všetko zavŕšil jablkový ríteš, čiže štrúdľa. Bolo z čoho "odfukovať", no nás už čakal prvý program a to výlet do pusty.

Keďže sme bývali v dedinke priamo v puste, nebolo treba chodiť ďaleko, autobus nás odviezol len 4 km od ubytovania, do Máty, kde sme presadli do vozov ťahaných koňmi. Pôvodne som si myslela, že to bude program ako všade inde v Maďarsku - naložia vás do koča, prevezú pár metrov, vyložia pri okruhu, na ktorom vám ukážu program Čikóčov a ide sa domov. No toto bolo iné kafe!

Vybrali sme sa priamo do pusty, cestou necestou, pretože pusta cesty nepotrebuje, tu je všade rovina. Prišli sme k stádu vodných byvolov a nádherne čiernych koní plemena Nónius, ktoré sa tu pásli. Nemali z nás strach, na turistov boli zvyknutí, my sme híkali z ich majestátnosti a krásy a oni na nás len pozerali. Po chvíli zaplnenej cvakaním fotoaparátov sme sa pobrali k vahadlovej studni, pri ktorej bol gazda s do voza zapriahnutými štyrmi volmi šedého dobytka. Spravil okolo nás okruh a aparáty cvakali opäť. Pokračovalo stádo červených mangalíc, čiernych dlhostrstých oviec Racka a aj obrovské stádo šedého dobytka. Medzi stádami sme sa presúvali na voze a stáda boli od seba tak ďaleko, že vždy bolo na dohľad len jedno z nich. A k tomu - kam ste sa pozreli - len samá rovina a moje vysnívané nekonečno. Žiaden dom, žiaden strom, len občasné kry a MY!

Cestovná agentúra jednodenne-vylety.sk - výlet na jeden deň alebo jednodňový výlet - obrázokProgram v puste trval 2 hodiny a jeho súčasťou bolo aj vystúpenie čikóšov. Ale také naozaj autentické. Totižto keď sme sa presúvali od jedného stáda k druhému, zahliadli sme v diaľke cválať na koňoch 3 typicky oblečených čikóšov - modré široké nohavice a košeľa a typický klobúk s vysoko posadenou strieškou. Postupne sa k nám približovali, až naše vozy zastali a oni nám predviedli ukážky poslušnosti ich koní. Plieskali im nad hlavami bičom, donútili ich ľahnúť a stúpali po nich, nakoniec ich dokonca posadili, čo pre koňa nie je prirodzená poloha. Po programe nasledovala možnosť vysadnúť na koňa. Čikóši používajú voľné, neupevnené sedlo, aby sa pri prípadnom páde z koňa nezranili, no ani to mi nezabránilo, aby som si to nevyskúšala. Sedela som na koni prvý krát v živote a bol to zaujímavý zážitok (tá fotka to potvrdzuje, som to ja).

Program v puste skončil a my sme prestúpili do autobusu, ktorý nás odviezol na miesto, kde sme mali pozorovať žeriavy. Žeriavy do Hortobágy pusty prilietavajú z Fínska a okolia a tu sa zastavujú na 2 - 3 týždne a potom letia ďalej, do Afriky. Tu sa usadia v močiaroch a jazerách a každý deň ráno odlietavajú na polia, kde sa kŕmia. Okolo 16-tej hodiny sa potom vracajú na noc k jazerám a tento ich prílet trvá 1,5 - 2 hodiny. Počas neho vidíte v kŕdľoch po 30 - 120 jedincoch zlietavať zo všetkých strán husto za sebou tisícky žeriavov. Ornitológ, ktorý bol s nami, nám povedal, že sme mohli za ten čas, čo sme tam boli, vidieť zosadať asi  30 000 žeriavov. Spočítaných ich tam bolo v tomto roku asi 110 000.

Na druhý deň ráno sme si prezreli tri múzeá, ktoré sa venujú niekdajšiemu životu a remeslám v puste. Dozvedeli sme sa, že Čikóš je pastier koní a stojí na najvyššom stupni hierarchie tunajších pastierov. Hneď pod ním je Gulyás, pastier šedého dobytka, potom pokračuje Juhász, pastier oviec Racka a na najnižšom stupienku je Kondás, pastier mangalice (prasa). Kedysi do pusty chodili len chlapi, ženy tam prístup nemali. Ich život pastiera začínal už v 10 - 12 rokoch a ak sa chlapec narodil Kondásom, zostal ním na celý život, iné ako mangalice pásť nemohol.

Po prehliadke múzeí a obede sme sa odviezli do 35 km vzdialeného Debrecínu, ktorý sme si prezreli najprv z autobusu a následne peši. Debrecín je prekrásne mesto! So širokými ulicami, plné zelene, sôch a fontán.

Doobedie tretieho dňa zájazdu bolo pôvodne určené na osobné voľno v puste, no počasie sa rapídne zhoršilo a tak sme sa po raňajkách radšej pobrali na cestu s tým, že sa zastavíme v obci Poroszló, kde je Tisza - tavi Okocentrum, čo je vlastne ukážka života flóry a fauny v jazere aj rieke Tisza. Majú tu (tak ako v Tropicariu v Budapešti) podzemný presklený tunel, kde je možné pozorovať ryby, ktoré tu žijú. Najzaujímavejšími boli obrovské jedince ryby Viza, ktorá kedysi plávala aj v Dunaji. 

NA ZÁVER : Aj keď som sa s týmto zájazdom veľmi natrápila a napriek tomu oň bol slabý záujem, rozhodla som sa to nevzdať. Som presvedčená o tom, že sem Slováci nechodia len preto, že nevedia, ako inak tu je. Ticho, pokoj, krajina ako z inej planéty, tu sa prenesiete o stovky rokov späť a uvidíte "bio" chov, ktorý už široko - ďaleko neexistuje! Hrady, zámky, kopce, TO VŠETKO tu máme! Ale nekonečnú rovinu uvidíte najbližšie len tu! 

Necháte sa pozvať na zájazd do Hortobágy pusty, ktorý naplánujem niekedy na koniec mája 2016? 



  •   Puszta 2015 (09.10.2015)